Ako viesť rozhovor
Nepýtajte sa priamo na modriny, zmenu nálady ani na samotný akt. Dieťa sa hanbí, nechce sa rozpamätať a agresor ho často presvedčil, že je dieťa na vine.
Pýtajte sa všeobecne:
-
Aký si mal/mala víkend, prázdniny?
-
Bol/bola si u niekoho na návšteve? Bol niekto u Vás? Cestoval/la si niekam?
-
S kým si bol/bola? Zmenilo sa niečo doma, v škole, v klube?
-
Ako sa cítiš?
Keď sa dieťa rozrozpráva: vypočujte ho, neprerušujte, nespochybňujte, oceňte jeho odvahu.
Ako uviedla Eva Gažová: "Pamätáte si, ak ste mali v škole dobré známky a potom ste raz dostali trojku, nebodaj štvorku? Niekedy, ak to situácia dovoľovala, ste sa priznali možno po 2 týždňoch. A to išlo len o známku - predstavte si dieťa, ktoré bolo zneužité - ako Vám to má povedať, keď len horšiu známku sme mali problém priznať? Dieťa to vníma ako zlyhanie. Myslite na to.”